Profil školy

Účinkovanie Gymnázia v Skalici môžeme prehľadne zhrnúť do niekoľkých období:

 

Prvé obdobie (1662 – 1786) - od počiatkov po prvý zánik

   Skalica bola v 17. storočí významným mestom Uhorska a za miesto svojho pôsobenia si ju vari aj preto vybrali jezuiti. S mestom začali rokovať v roku 1659 a po viacerých stretnutiach a dohodách sa usadili v Skalici v roku 1660. Spočiatku sa ubytovali na mestskej radnici, no už v roku 1662 kúpili dom na námestí, kde vytvorili prvé triedy latinskej školy. Škola mala najprv len nižšie triedy a rozširovali len prípravku, v ktorej bolo najviac žiakov. Postupne sa otvárali aj vyššie ročníky a v roku 1689 otvorili aj najvyššiu triedu rétorov.

   V roku 1693 začali jezuiti stavať na námestí svoje budovy a v roku 1697 sa do nových priestorov aj presťahovali. V roku 1701 generálny predstavený spoločnosti Thirsus Gonzáles povýšil dom na kolégium a v roku 1734 zriadili v skalickom kolégiu ústav na prípravu učiteľov jazykov. Škola mala svoje meno, bola známa a v roku 1756 ju navštívila aj Mária Terézia. Do úspešného pôsobenia skalického gymnázia zasiahli opatrenia cisára Jozefa II., ktorý v roku 1773 reholu jezuitov zrušil. Po jej zrušení udržiavali ústav  exjezuiti. Gymnázium však neustále upadalo, až napokon v roku 1786 vyučovanie celkom prestalo.

 

Druhé obdobie (1794 – 1850) - nižšie gymnázium do zrušenia ústavu

   Podmienky pre obnovenie gymnázia sa usilovalo vytvoriť mesto. Zámer sa podarilo realizovať v roku 1794, kedy Kráľovská miestodržiteľská rada oznámila, že budú otvorené tzv. gramatikálne triedy. Spočiatku viedli gymnázium expaulíni, ich úlohu však prevzali v roku 1800 františkáni, ktorí sa udržali v Skalici ako jediná rehoľa.

   Po revolučnom roku 1848 viedenská vláda pod zámienkou, že františkáni nemajú dostatok profesorov, gymnázium opäť zrušila.

 

 

Tretie obdobie (1857 – 1861) - pokus o poslovenčenie ústavu

   Skaličania ťažko niesli zrušenie strednej školy v meste, pretože nadaní chlapci z chudobných rodín nemali možnosť študovať. Na mnohé urgencie povolilo viedenské ministerstvo školstva 1. októbra 1857 otvoriť prvú triedu u františkánov.

 

Štvrté obdobie (1861 – 1918) - maďarizačné úsilie a rozšírenie ústavu na 8-triedne gymnázium

   Školský rok 1861/62 sa začal s novými profesormi, 8.októbra však Kráľovská miestodržiteľská rada v Budíne prepustila všetkých českých profesorov a na ich miesta dosadila maďarských. Vyučovacím jazykom sa stala maďarčina.

 

Piate obdobie (1918 – 1953) - od prevratu po zánik

   V septembri 1918 začali maďarskí profesori nový školský rok, no už 9. októbra 1918 bola škola pre chrípku zatvorená a až do prevratu sa vyučovanie nezačalo. Maďarskí profesori po vzniku ČSR odišli a bolo treba vytvoriť nový profesorský zbor. 6. novembra 1918 bola vyhlásená slovenčina ako vyučovací jazyk a na pomoc prišli profesori českej národnosti, pretože slovenských profesorov bol nedostatok. Slávnosť otvorenia školského roku sa konala 16.decembra 1918 a gymnázium dostalo meno Tomáša Garrigua Masaryka. Spočiatku sa vychádzalo z maďarských učebných osnov, no už od 4. januára 1919 sa gymnázium premenilo na reálne gymnázium a vyučovalo sa podľa učebných osnov platných pre tento typ školy v Čechách. Maturitné skúšky v tomto školskom roku prebehli až 4.-5. júla 1919.

   Po vzniku Slovenského štátu museli českí profesori zo školy odísť a ostal iba sedemnásťčlenný profesorský zbor, ktorý sa neskôr postupne dopĺňal. Výchovno-vyučovací proces bol poznačený dobou a politicko-spoločenskou situáciou vari viac, než inokedy.

 

Šieste obdobie (1953 – 1973) - od zániku po vznik JSŠ, SVŠ, znovuobnovenie gymnázia

   V roku 1953 začala v budove gymnázia pôsobiť pedagogická škola a gymnázium sa na čas presťahovalo do Holíča, kde pôsobilo už pod názvom Jedenásťročná stredná škola v Holíči. V roku 1958 vystriedala pedagogickú školu poľnohospodárska škola a JSŠ v Skalici, neskôr SVŠ začala pôsobiť v novopostavenej budove na križovatke. V roku 1969 sa obnovil názov gymnázium.

 

Siedme obdobie (1973 – ) - návrat do historickej budovy, spojenie skalického a holíčskeho gymnázia

   Od roku 1973 sa gymnázium vrátilo do svojej budovy, kde postupne v rokoch 1973 a 1974 pribudli aj triedy zanikajúceho Gymnázia v Holíči. Oba profesorské zbory sa tak zlúčili a vytvorili jednoliaty kolektív. Škola mala v školskom roku 1974/75 19 tried denného štúdia a 2 triedy štúdia večerného. Postupne, ako klesali populačné ročníky, sa ustálil počet tried na 16 až 18, pri celkovom počte žiakov okolo 500. Je pozoruhodné, že sa po mnohých rokoch experimentovania v školskom roku 1994/95 obnovilo na gymnáziu osemročné štúdium.