Spolu s ostatnými spolužiakmi sme sa počas pondelkového dopoludnia stali súčasťou Putovania Cyrila a Metoda.
Usadili sme sa v Dome kultúry v Skalici a netrpezlivo čakali. Zatiaľ sme mali možnosť započúvať sa do hudby, ktorá hrala v pozadí. Navodzovala akúsi dramatickú atmosféru a práve táto melódia i rekvizity, ktoré boli pripravené na scéne, nám dodávali pocit, že sa nachádzame v skutočnom divadle.
Po niekoľkých minútach sme boli upozornení na to, aby sme si vypli mobilné teléfony a predstavenie sa mohlo začať.
Do priestoru a času nás uviedol hlas Fótia - jednej z postáv, ktorú sme však na javisku nevideli. Tento hlas nás sprevádzal aj počas samotného putovania dvoch hlavných hrdinov- sv. Cyrila a sv. Metoda. Oddaný slúžiť Bohu, vzdelaný a hĺbavý. Taký bol podľa mňa jeden zo solúnskych bratov - Konštantín, ktorý túžil šíriť myšlienku viery a nádeje ďalej. Metod nebol úplne presvedčený o tom, že je schopný rozhodnúť o svojom ďalšom smerovaní. Nebol oslepený vierou, ale bol veľmi racionálny. Dialógy týchto postáv a cestu za liturgickým jazykom skvelo dopĺňala hra svetiel a zvukové efekty.
Ďakujeme za to, že prostredníctvom divadelného predstavenia sa aj mladší spolužiaci zoznámili s históriou našich predkov, bez ktorých by sme tu dnes nemohli byť ani my. My starší sme sa taktiež niečomu novému priučili, napríklad vďaka interakcii hercov s publikom či vnímaniu rôznych prvkov, ktoré sú neodeliteľnou súčasťou dramatického diela.
Klaudia Papánková, II.B